Jazyk

Toto je seriózny článok Necyklopédie!!! Tento článok bol označený komunitou za seriózny článok. Je natoľko kvalitný, absolútne seriózny a pravdivý, že sa mu dostalo cti byť na jej Hlavnej strane. O ďalších serióznych článkoch sa rozhoduje tu.

Jazyk

Jazyk môže by kus svalu v papuli, ktorý niekedy vylezie z ksichtu, ale aj zhluk dohodnutých zvukov, ktoré slúžia na dorozumievanie sa ohraničených skupín ľudov.

Jazyk v ústach

Jazyk v ústach je kusom citlivého svalu, červenej farby. Tento sval je veľmi ohybný a zvedavý. Boh a Chuck Norris ho vymysleli tak aby v niektorých prípadoch nahradil niektorý z údov.

Jazyk prieskumník

Napríklad keď človek dostane poriadne po papuli (kde sa jazyk ukrýva), a chce si potom zrátať zuby, nepotrebuje si špiniť prsty na rukách slinami. V tomto prípade ľudovi úplne stačí prebehnúť si končekom jazyka po jednotlivých zbytkoch zubov a hmmkať si tak, aby mozog stíhal rátať. Citlivý konček jazyka vie nahmatať aj prípadné pukliny, či iné anomálie povrchu a tvaru zubov a ďasien a inventúra je hotová.

Podobne sa dá jazyk využiť aj na iné prieskumy. Hlavne štvornohé zvieratá jazyk vyúžívajú jazyk tam, kde by opici, alebo človeku bolo treba predné končatiny, ruky, alebo prsty. Človek je ale tvor učenlivý a tak od štvornohých zvierat všeličo odkukal a prišiel na to, ako si nešpiniť prsty.

Jazyk a jedenie

Jazyk dokáže skvele spolupracovať aj pri jedení a pití. Jeho obratným používaním dokáže živočích manipulovať potravou a chlastom tak, aby si ich vedel poriadne užiť. Kdesi vzadu na jazyku sú vraj nejaké chuťové poháriky. Tie údajne dokážu rozpoznať chute: kyslú, sladkú, slanú, horkú, štipľavú, zlú a dobrú.

Jazyk je čistá svalovina. Obsahuje málo tukových buniek. Dobrý je varený hovädzí, ale aj bravčový s kôprovou omáčkou a knédlikom, ale aj keď sa zaúdi.

Lízanie

Lízanie je jeden z najobľúbenejších jazykových športov. Teda celkom o športy nejde, ale v každom prípade pri lízaní jazyk vyniká najlepšie. V tomto prípade jazyk môže spolupracovať s prstom a mozgom. Kompletný postup pri lízaní je nasledovný:

1. prsty sa dotknú niečoho zaujímavého, čo vyzerá byť lákavé
2. jazyk lízne prst na mieste dotyku
3. mozog vyhodnotí líznutie a naštartuje ďalšie lízanie
4. po naštartovaní lízania už mozog serie na všetko a oddychuje

Pri predtým vyskúšanom lízaní býva komunikácia medzi prstom a jazykom vynechávaná. Jazyk si autonómne vykonáva, to čo mozog už pozná... lízanie býva nebezpečné a návykové. Vo väčšine prípadov máva lízanie súvislosť s jedením. Preto ako tréningový materiál na tento typ slasti sa využívajú rôzne sladkosti: hlavne lízatká, zmrzliny, nanuky a miska od plnky.

Dorozumievací jazyk

"Pol roka som si myslela, že navštevujem kurzy karate, až kým som zrazu nezistila, že je to diskusný krúžok hluchonemých..."

- Blondína

Jazyk je dobrý aj na oblbovanie. Nie priamo ten sval, ale jazyk ako zvuk hlasiviek, ktorému vychádzať von z úst pomáha sval jazyk s artikuláciou. Taký jazyk voláme aj dorozumievací jazyk. Dorozumievací jazyk je delený do skupín medzi ľudí podľa tzv. národnosti.

História vývoja jazyka

Národnosti vznikali tak, že izolované praveké tlupy opíc po sebe škriekali. Prvotné škreky mali za úlohu dávať výstrahu, či vyhrážku v rodine a mimo nej. Škrekot bol predvojom varovného a neskoršieho zúrivého útoku. Dôvodom útoku bolo ohrozenie pudov: sexuálnych, materských a pudu sebazáchovy.

Prvotný dorozumievací jazyk bol teda prejavom agresivity. Vedci dokázali, že gény, ktoré sa v DNA pri tomto druhu správania usadili sú základom nacionálneho myslenia. Sú teda základom iracionálnej národnej hrdosti, nacizmu, fašizmu a segregácie. V moderných dobách je tento typ správania a využívania jazyka silne ovplyvnený rôznymi krížencami: od mulatov až po miešaním rôznych rás a národov dobyvateľov a dobývaných národností počas okupačných vojenských ťažení. Títo kríženci národov a rás nemajú v DNA tak silne zakódovanú ochranu.

Používanie jazyka

Čínština je nahrožšírenejší jazyk
Kaligrafický znak

V súčasnosti sa jazyk, ktorý nazývame aj reč používa na ohováranie, klamanie, nadávanie, ale aj na rôzne iné mierumilovné, ale aj agresívne spôsoby odpútavania pozornosti ľudov. Hovorí sa, že koľko jazykov vieš, toľkokrát si človekom. Najväčší počet jazykov, ktorými hovoril jeden človek, je 26. Bol to veľmi nezodpovedný občan. Takého človeka (prakticky teda dvadsaťšesťtorčatá) bolo určite veľmi nákladné živiť šatiť a podobne. Lepšie je ho zastreliť. Aj to je nákladná záležitosť, lebo na jeho hrob isto potrebovali bager.

Dnes je na svete asi 5 000 jazykov - mnohými z nich hovoria len malé skupiny ľudí, lebo platí, že čím väčšia diera, tým je v nej viacej jazykov. Napríklad v Afrike sa hovorí asi 1 000 jazykmi, na ostrovčekoch s názvom Nová Guinea sa používa okolo 500 jazykov, čo je asi desatina všetkých používaných jazykov sveta.

Slovensko

Ani Slovensko so svojimi piatimi milónmmi obyvateľov za Guineou a Afrikou nezaostáva. Hovorí sa síce, že v rámci rôznych oblastí slovenského impéria sa používajú rôzne nárečia, ale nie je vzácnosťou, že aj v jednom okresnom meste spadne jeho obyvateľovi gamba dolu, keď ho osloví dedinčan, ktorý vystúpil z osobného vlaku na stanici. A nemusí to byť práve Maďar. Iba optimista si myslí, že mu spisovná slovenčina stačí a je v prdeli, keď má niečo vysvetliť Rusnákovi, obyvateľovi Šarišskej oblasti (okolo Prešova), Záhorákovi, ale aj takému Ratkovčanovi bežný smrteľník nerozumie.

Spisovnú slovenčinu po svojom chápu aj vysokí predstavitelia tzv. Národných strán. Napríklad taký Divoký Janko Slota už po Slovensky nikdy vedieť nebude.

Niektoré čísla o jazykoch

• Takmer polovica ľudí na svete (48%) používa niektorý indoeurópsky jazyk.
• Skoro štvrtina obyvateľov našej planéty (23%) hovorí niektorým jazykom z čínskej jazykovej rodiny. Poradie najpoužívanejších desiatich jazykov je nasledovný:
  1. Mandarínska čínština 1000 miliónov ľudov
  2. Angličtina 600 miliónov ľudov
  3. Hindčina 366 miliónov ľudov
  4. Španielčina 322 miliónov ľudov
  5. Bengálčina 207 miliónov ľudov
  6. Francúzština 180 miliónov ľudov
  7. Portugalčina 176 miliónov ľudov
  8. Ruština 167 miliónov ľudov
  9. Japončina 125 miliónov ľudov
  10. Nemčina 110 miliónov

Lízanie

Aj pri používaní jazyka ako komunikačného nástroja, t.j. pri reči existuje fenomén lízania. Tento fenomén pod upraveným termínom „podlizovanie“ je prípustný aj pre tzv. spisovnú Slovenčinu. Podlizovanie je komunikačný spôsob, ktorý má privodiť dobrý pocit osobe, ktorá je podlizovaná. Väčšinou ide o akoby vplyvného, či bohatého človeka. Podlizovač je zároveň veľmi hanlivé označenie.

Etymológia

Ak sa človek zamyslí nad etymológiou slova „podlizovanie“, musel by byť slepý, hluchý a sprostý, keby neuznal, že pôvod tohto slova pochádza zo spojenia „lízať riť“ (prípadne iného okolia riti, na ktoré si bežný smrteľník nevie jazykom dočiahnuť... a možno by aj chcel). Z podlizovania čoho by „podlizovanie“ mohlo ešte vzniknúť?

Písmo

K jazyku patrí aj písmo. Používa sa na nízkoenergetické komunikovanie. Keď počkáme do rána stačia iba oči a niekedy aj ticho na to, aby sme sa niečo dozvedeli. Tými očami sa písmo, t.j. písaný text číta. Huba od čítania tiež nebolí a nepália sa pritom zbytočné kalórie.

Na písaný text sa často používa tzv. „spisovný jazyk“. Pri bežnej hovorovej komunikácii sa hojne používajú slangové, nespisovné a vulgárne slová. Necyklopédia je priekopníkom vo využívaní bohatosti slovenského jazyka. Chce byť čo najzrozumiteľnejšia a priamočiara a preto toleruje aj bežne používané a dobre známe slová, ktoré sa v slovenských písaných textoch bežne nevyskytujú. Oficiálne sú neprípustné, ale v skutočnosti tvoria minimálne 25% jazykového prejavu populácie.

V niektorých jazykoch je diametrálny rozdiel medzi písaným a hovorenýcm textom. V Slovenčine platí pravidlo „píš ako počuješ“ a preto je až na nejaké tie ypsilony a pár prípadov spodobovania tento jazyk jednoduchý. V takej Angličtine sa vyvádzajú iné kokotiny. Písaný text je úplne odlišný od hovorených slov a vyslovovanie jednotlivých hlások je pre bežného Slováka absolútny hokej. Preto sa Slováci musia učiť všetko osobitne: osobitne písanú agnličtinu, a osobitne hovorenú angličtinu... na gramatiku sa môže rovno vysrať, anglická gramatika logiku nemá, tá sa musí iba nabifľovať: platí systém: „píš ako vidíš“ a „hovor ako počuješ“.

Najexotickejším prípadom v písaní je Čínština. Je jediným používaným jazykom, ktorého písmo nemá abecedu. Namiesto nej používa asi 50 000 tzv. kaligrafických znakov. Najzložitejší čínsky znak je ten, ktorý znamená, že „uvravený“: skladá sa zo 64 ťahov. Najviac písmen má abeceda v Kambodži, je ich 72. Najstarším písmenom anglickej abecedy je písmeno O. Nezmenilo sa od r. 1 300 P.V.T..

Prísne vedecké pojednania NECYKLOPÉDIE na tému anatómia.
	Hlava ♦ Mozog ♦ Ksicht ♦ Vlasy ♦ Oči ♦ Uši ♦ Nos ♦ Ústa ♦ Jazyk ♦ Zuby ♦ Krk ♦ Pohlavie ♦
	Telo ♦ Kostra ♦ Kozy ♦ Brucho ♦ Prsia ♦ Žranie ♦ Srdce ♦ Krv ♦ Ohanbie ♦ Ohrdie ♦ Vagína ♦ Bobor ♦ Riť ♦ Sranie ♦ Šťanie ♦
	Úd ♦ Nohy ♦ Ruky ♦ Prsty ♦ Penis ♦ Erekcia ♦