(Go: >> BACK << -|- >> HOME <<)

Eho kuatia retepýpe

Lilí del Mónico

Vikipetãmegua
Revisión del 22:05 11 jasypokõi 2008 de Mil (ñe’ẽ | mba’emoĩmbyre) (Kuatiarogue ipyahúva: {{Infobox artista | bgcolour = silver | nombre = Lilí del Mónico | imagen = | tamañodelaimagen = | piedefoto ...)
(joavy) ← Jehaipy itujavéva | Jehaipy ko'ãgagua (joavy) | Jehaipy ipyahuvéva → (joavy)
Lilí del Mónico
Téra teñõikuaLilí del Mónico
Teñõi 1910
Asunción, Paraguay
Mano 7 de febrero 2002
Nacionalidad Suizas
Área Artista plástica


Lilí del Mónico ha’e peteî artista plástica ojeguerekóva tekove katupyry ombopyahu vaékue upe arte jehechapyrã kuéra rehegua ñane retã Paraguáipe, ko tetãme rupi omoañete hetave umi hembiapokuéra upe década ary popápe. Heñói kuri (Suiza-pe ary 1910 ramo; ha omano Paraguaype upe7 jasykõi jave ary 2002-pe)

Hembiapo ñepyrûrã

Lilí del Mónico oñepyrû 1948 tembiapokuéra sa’y reheguaoñemoarandúvo pintura al óleo rehegua upe táva Lausana (Suiza)-pegua mbo’ehára David Burnan ndive, ha Paraguaýpe mbo’ehára Jaime Bestard ndive.

Upe pa arandy 1950 jave omoî va’ekue hembiapokue jehechaukapyrãme ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano (CCPA)-pe ha ary 1952-pe opartisipa upe Salón Femenino de las Artes Plásticas Unión Club-pe, mokõve Paraguaýpe opyta.

Ta'ãnga:Lili del Mónico.jpg

Ohasava’ekue

Upe ary 1954 ramo omoñepyrû va’ekue hembiapokuéra artes visuales paraguái rehegua. Lilí del Mónico ndive Grupo Arte Nuevo upe Primera Exposición de Arte Moderno Paraguype, umi ñemuhakuéra jehechaukarã oguerekova calle Palma ári, ha’eva tape ojeguataveha ko ñane retã táva akãme. Upe arýpe voi, omoañete upe aty oîhaguépe Josefina Plá, José Laterza Parodi ha Olga Blinder ohechauka Buenos Aires Sociedad de Artistas Plásticos Argentinos héravape. Ko kuñakarai katupyry omoñepyrû kuri hembiapokue heta ñeha’ãreheve umi tembiapokuéra tetãkuaakuéra rehegua ñemonguépe. 1960 ramo ha’e kuri oparticipa heta tembiapo jehechaukápe Paraguaype. En 1967 ojapo upe mokõha jehechauka ha’eño Galería Kennedy-pe. 1968 oñeme’ê ichupe upe Medalla de Oro exposición ojapo va’ekue upe Sociedad de Horticultura y Jardinería Paraguaypegua. Upéicha avei umi ary 1972, 1974, 1980 omoañete umi exposición ha’eñónte upe Centro Cultural Paraguayo Americano-pe. 1975 ramo opartisipa upe jehechaukarã hetándive "La mujer en la plástica paraguaya" rehegua. Ary 1976-pe ohechauka upe Galería de la Librería Colonial táva Punta del Este, Uruguay-pe. 1980-ohechauka hembiapokue umi óleo rehegua upe táva yguasu rembe’ypegua Uruguay-pe opytáva. 1988 Lilí del Mónico omoî hembiapokue upe Galería Fábrica-pe ha hembiapokué pinturakuéra ohechauka Galería Arte-Sanos-pe Paraguaýpe. Avei ha’e ohechauka kuri hembiapokuéra jeguakarã tetã heñoihaguépe. Upépeve ogueraha umi cuadro-kuéra oguerekóva umi kuña retekuéra rehegua

"Coherencia interior"

Oñeme’êhagua ko tembiapokue Arte-Sanos” atyguasúpegua "Arte Nuevo"pegua iñiru Olga Blinder ohai: "Lilí oheka va’ekue haperã ha hembijuhukuéra ndaha’éi sapy’areigua. Ojykeko ichupe ipy’ambaretekue, ha katu ndaha’éiramo jepe hembiapoku hetaitereíva ha ndohóiramo jepe peteî mba’érente, hembiapokue sa’ykuéra rehegua osê upe ha’ehaichaiténte, upévare omba’apo umi hembiapoporãngue´ra ha’eháicha ha oñe’êhaichaite tapiaité ha’e oikoháicha. Lilí upéicha, ñamoneî ha nañamoneîrirõ jepe, upéicha osê umi hembiapokuéra opavavéva".

Reflexiones plásticas

Ta'ãnga:Lilí del Mónico2.jpg

Omombe’úvo hembiapokue ha avei tape oipykúi va’ekue ko aty "Arte Nuevo", Lilí del Mónico ohai upe kuatia "Entre pinceles y cañaverales". Ko kuatiahaipyre oñemosarambi va’ekue Paraguaýpe ary 1990 ramo ha oñembojere ñe’ê italiano-pe uperire.

Lilí del Mónico rembiapokue avei kuri ha’e industrial, naherakuãguasúiramo jekpe ko tembiapópe.Omyakã va’ekue upe fábrica ojejapohápe asuka hérava “Censi y Pirota S.A.”, táva Benjamín Aceval Chaco Paraguayo-pe. Ha’e pe kuñaháicha omopepyrû va’ekue tembiapo industrial ñande retã Paraguáipe.

Ko kuñakarai katupyry omano táva Benjamín Aceval-pe upe 7 jasykõi ary 2002-pe, oguerekó ramo 92 ary.

Colecciones

Lilí del Mónico jajuhu Museo Paraguayo de Arte Contemporáneo de Asunción ñembyatýpe ha avei heta tapichakuéra ombyatýva ãichagua tembiapoporãnguéra Paraguái, Argentina, Uruguay, Estados Unidos de Norteamérica, Venezuela, España ha Suiza rupi.

Referencias

  • Diccionario Biográfico "Forjadores del Paraguay", Primera Edición Enero de 2000. Distribuidora Quevedo de Ediciones. Buenos Aires, Argentina.


Enlaces externos

Onlinemad