Libanonska cedra: Rozdźěl mjez wersijomaj
S Bot: Migrating 40 interwiki links, now provided by Wikidata on d:q61105 (translate me) |
Je Giant_Cypress_tree_in_Tours,_France.jpg přez Giant_Lebanon_Cedar_in_Tours,_France.jpg narunał (přez CommonsDelinker přičina: File renamed: identity). |
||
Rjadka 1: | Rjadka 1: | ||
{{Infokašćik rostlina |
{{Infokašćik rostlina |
||
|mjeno=Libanonska cedra |
|mjeno=Libanonska cedra |
||
|wobraz=Giant |
|wobraz=Giant Lebanon Cedar in Tours, France.jpg |
||
|wopis wobraza=Libanonska cedra (''Cedrus libani'') |
|wopis wobraza=Libanonska cedra (''Cedrus libani'') |
||
|wulkosć=250px |
|wulkosć=250px |
Aktualna wersija wot 6. meje 2024, 13:48
Libanonska cedra (Cedrus libani) | |
systematika | |
---|---|
Domena | Eukaryoty |
Swět | Rostlinstwo |
rjadownja: | (Coniferopsida) |
rjad: | Konifery (Coniferales) |
swójba: | Chójnowe rostliny (Pinaceae) |
podswójba: | Abietoideae |
ród: | Cedra[1][2] (Cedrus) |
družina: | Libanonska cedra |
wědomostne mjeno | |
Cedrus libani | |
A.Rich. | |
Libanonska cedra (Cedrus libani) je štom ze swójby chójnowych rostlinow (Pinaceae). Tutón štom je w starowěku za najrjeńši štom měł.
Wopis[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Libanonska cedra je štom, kotryž docpěwa wysokosć wot 20 hač do 35 m.
Młode štom su wuske a rune, mjeztym zo starše su na kónčku wopłonjene a njesu masiwne hałuzy. Króna je šěroka. Zdónk je mócny a docpěwa tołstosć wot wjace hač 2 m.
Jehły[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Jehły su ćmowozelene, dosć mjechke a docpěwaja dołhosć wot 1,5 hač do 3,5 (4) cm. Wone steja předewšěm na krótkich wurostkach w promjenjach, a to po dźesaćoch hač po dwacećoch.
Hable[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Kćěje w septembrje. Hable su zrunane a tonojte a docpěwaja dołhosć wot 8 hač do 10 cm. Zrałe hable maja wopłonjeny kónčk. Šupizny zrałych hablow wotpadnu.
Stejnišćo[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Rozšěrjenje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Rostlina je w horinach zapadneje a małkeje Azije rozšěrjena, při čimž buchu přirodne wobrosty za čas antiki jara deciměrowane.
Hižo w 17. lětstotku bu w Europje zawjedźena.
Wužiwanje[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
Nóžki[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
- ↑ Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 59.
- ↑ W internetowym słowniku: Zeder
Žórła[wobdźěłać | žórłowy tekst wobdźěłać]
- Botanica, Bäume und Sträucher, Über 2000 Pflanzenporträts, ISBN 978-3-8331-4467-7, strona 217 (němsce)
- Bruno P. Kremer: Steinbachs Naturführer Bäume & Sträucher, ISBN 978-3-8001-5934-5, strona 78, jako podobna družina Libanon-Zeder (Cedrus libani) pod hesłom Atlas-Zeder (Cedrus atlantica) (němsce)
- Mayer, Schwegler: Welcher Baum ist das?, Bäume, Sträucher, Ziergehölze, ISBN 978-3-440-11273-1, strona 266 (němsce)
- Spohn: Welcher Baum ist das? Die neuen Kosmos-Naturführer, ISBN 978-3-440-10794-2, strona 47 (němsce)
- Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
- Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
- Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)