Diela encyklopedického charakteru majú stáročnú tradíciu. Pôvodne v antickom Grécku pojem encyklopédia (gr. enkyklios paideia — výchova v kruhu) označoval všestrannú, univerzálnu, všetkým dostupnú výchovu, všeobecnú kultúru (Hippias z Elidy), od 17.—18. stor. znamená súhrn ľudského poznania. Hoci sa význam pojmu encyklopédia v priebehu dejín posúval, idea všestranného vzdelávania a od čias osvietenstva potreba zosumarizovať znalosti ľudstva a sprostredkovať ich čo najširším vrstvám platí dodnes. Ideál všestranného vzdelania vytvorili grécki sofisti, jeho rozsah sa však časom a u jednotlivých autorov menil. Zvyčajne sa doň zahŕňala gramatika, rétorika, hudba, aritmetika, geometria a astronómia (súčasť neskorších siedmich slobodných umení), niekedy aj lekárstvo, gymnastika, maliarstvo, právo, architektúra a dejepis.

Pokusy zhrnúť do jedného diela poznatky z viacerých vedných odborov sú známe od staroveku. Napr. súbor cenného materiálu z oblasti reálií, gramatiky i literatúry poskytol v 15 knihách Athénaios z Naukratidy (2.—3. stor. n. l.) v diele Hodujúci sofisti (Deipnosofistai, 192 n. l.), z rímskych autorov Cato St. (Rady synovi, Praecepta ad filium), Varro Reatinus (Starožitnosti ľudské i božské, Antiquitates rerum humanarum et divinarum, 41 kníh; Vedné odbory, Disciplinae), A. C. Celsus (Vedy, Artes) a Plínius St. (v encyklopédii prírodných vied O prírode, De rerum natura, 37 kníh). Z nich čerpali v ďalších dielach autori stredoveku: Martianus Capella (encyklopedická príručka základných vedomostí siedmich slobodných umení Svadba Filológie a Merkúra, De nuptiis Philologiae et Mercurii), Cassiodorus Senator (Učebnica božských a ľudských vied, Institutiones divinarum et saecularium litterarum), Izidor zo Sevilly (Dvadsať kníh o etymológii a počiatkoch, Etymologiarum sive originum libri XX; skrátene Origines al. Etymologiae), Hraban z Fuldy (ilustrovaná encyklopédia v 22 knihách O prírode, De rerum naturis, nazývaná aj O všetkom, De universo), Hugo zo Sv. Victora (O štúdiu potrebných vedomostí, De eruditione didascalica, skrátene Didascalion, 7 kníh) a sv. Vincent z Beauvais ako autor najobsiahlejšej z latinských stredovekých encyklopédií Veľké zrkadlo (Speculum maius, 1254) v 3 knihách (Zrkadlo prírody, Speculum naturale; Zrkadlo dejepisné, Speculum historiale; Zrkadlo učenosti, Speculum doctrinale). Termín encyklopédia sa prvýkrát objavil v diele Paula Scaligera (Paulus Scalichius, 16. stor.) Encyklopédia al. obzor všetkých náuk... (Encyclopaedia seu orbis disciplinarum tam sacrarum quam prophanarum Epistemon, 1559) a nem. human. encyklopedistu Johanna Heinricha Alsteda (1588—1638) Encyklopédia všetkých náuk v 7 knihách (Scientiarium omnium encyclopaedia, 1630). Systematicky boli spracované aj prvé encyklopédie v nár. jazyku: francúzska Kniha pokladu (Livre du Trésor) Brunetta Latiniho a ruské Abecedovníky (Azbukovniki, najst. z 1282) od neznámych autorov.

Abecedné encyklopédie sa objavili už v 1. stor. pred n. l., napr. dielo Verria Flacca O význame slov (De verborum significatu), ktoré sa v kratšej verzii uchovalo v zápiskoch rímskeho filológa Sexta Pompeia Festa (2. stor. n. l., 20 kníh, 1. časť stratená) zachovaných v komentári k Festovi v diele Pavla Diakona. Byzantský lexikón Suda s asi 30 tis. heslami nie je zostavený abecedne v bežnom zmysle slova, ale podľa zhodnej výslovnosti niektorých samohlások a dvojhlások na začiatku hesiel.

Mimoriadne priaznivé podmienky na vznik encyklopédií sa vytvorili v 17.—18. stor. v období osvietenstva, keď sa stali účinným prostriedkom na šírenie osvety, vzdelanosti a na popularizáciu nových vedeckých poznatkov. Umožnovali to najmä abecedne radené univerzálne encyklopédie písané v materinskom jazyku. Vyšiel celý rad encyklopedických diel, napr. Univerzálny slovník umení a vied (Dictionnaire universel des arts et sciences, 2 zv., 1695—97) od Antoina Furetiera, a najmä dielo Pierra Bayla Historický a kritický slovník (Dictionnaire historique et critique, 4 zv., 1695—97) spracované novou koncepciou (doterajšie citovania autorít boli nahradené stručnými a zrozumiteľne koncipovanými heslami). V roku 1728 vyšla dvojzväzková anglická Cyklopédia al. univerzálny slovník umení a vied (Cyclopaedia, or An universal dictionary of arts and sciences) spracovaná pod vedením Ephraima Chambersa.

Za prvú univerzálnu encyklopédiu v modernom zmysle slova sa považuje 28–zväzková (60 200 hesiel a 2 900 ilustrácií) francúzska Encyklopédia al. Racionálny slovník vied, umení a remesiel (Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers, 1751—72) spracovaná pod vedením Denisa Diderota a Jeana Baptista Le Ronda d’Alembert. Na jej tvorbe sa podieľali najvýznamnejší myslitelia francúzskeho osvietenstva, ale aj menej známi spolupracovníci, ktorých zjednocovalo osvietenské presvedčenie o dôležitosti vedy a rozumového poznania pri riešení nielen teoretických, ale aj praktických otázok. Stala sa obrovským zdrojom racionalistického myslenia, zohrala významnú úlohu pri príprave Veľkej francúzskej revolúcie 1789 a ovplyvnila duchovnú emancipáciu celej súdobej Európy.

Postupne pribúdala väčšina ďalších (dnes už v niekoľkonásobnom vydaní vychádzajúcich) encyklopédií. Najstaršou a najrozsiahlejšiou nepretržite vydávanou všeobecnou encyklopédiou v anglickom jazyku je Britannica. Jej prvé vydanie pripravil William Smellie a vyšla 1768—71 v škótskom Edinburghu ako Encyclopaedia Britannica, or A dictionary of arts and sciences (1768—71, 3 zv.). Dodnes vyšlo celkove 15 edícií, editorom posledného 30–zväzkového vydania pod názvom The New Encyclopaedia Britannica (2002; Propaedia; Micropaedia, 1.—12. zv.; Macropaedia, 13.—29. zv.) je univerzita v Chicagu v spolupráci s univerzitami v Oxforde, Cambridgei, Londýne, Edinburghu, Toronte, Paríži, Tokiu a Sydney. Dodnes najrozsiahlejšia univerzálna encyklopédia vydaná v Európe, 167–zv. Všeob. encyklopédia vied a umení (Ellgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste, 1818—89), ktorá je kolektívnym dielom nemeckých vedcov a zostavili ju J. S. Ersch a J. G. Gruber, zostala nedokončená.

V 19. stor. vznikli v Nemecku viaceré tzv. konverzačné lexikóny — príručky sprostredkúvajúce používateľom také poznatky zo všetkých oblastí života, ktoré by mal ovládať každý vzdelaný človek, ak chce byť účastníkom spoločenského rozhovoru (konverzácie), napr. Allgemeine deutsche Real–Encyklopädie für die gebildeten Stände — Conversations–Lexikon (1819, 10 zv.) vydaný Friedrichom Arnoldom Brockhausom, Grosse Conversations–Lexikon für die gebildeten Stände (1840—55, 46 + 6 zv.) vydaný Josephom Meyerom, Herders Conversations–Lexikon (1854—57, 6 zv.) vydaný Benjaminom Herderom (1818—1888). Vo Francúzsku vyšiel pod vedením Pierra Laroussa Grand dictionnaire universel du XIXe siecle (1866—76, 15 zv.), editor a lexikograf Claude Augé vydal 1906 Petit Larousse illustré (1906, 1 zv.), jeho syn Paul Augé Larousse du XXe siecle (1927—33, 6 zv.). V Rusku vyšiel Enciklopedičeskij slovar (1890—1907, 41 zv.), Boľšaja enciklopedija (1903—05, 20 zv.), v USA Encyclopaedia Americana (1829—33, 13 zv.), v Taliansku Enciclopedia Italiana (1929—37, 35 zv.) a i.

Potreba popularizovať vedu, šíriť vzdelanosť medzi najširšie vrstvy obyvateľstva a získavať najaktuálnejšie informácie viedla vo všetkých vyspelých kultúrnych krajinách k ďalším, dnes už niekoľkonásobným (zvyčajne sústavne prepracúvaným a dopĺňaným) vydaniam encyklopédií, a tak v súčasnosti vydávajú veľké encyklopedické domy odborové i univerzálne encyklopédie v rozličných rozsahoch (od malých jednozväzkových až po veľké), v poslednom období aj na CD nosičoch, mnohé sú prístupné aj prostredníctvom internetu. Snaha poskytnúť používateľovi najnovšie údaje vedie vo veľkých encyklopedických domoch k vydávaniu tzv. ročeniek (napr. Britannica Book of the Year, Brockhaus Enzyklopädie Jahrbuch) prinášajúcich aktuálne informácie o dianí v poslednom kalendárnom roku.