(Go: >> BACK << -|- >> HOME <<)

Jump to content

Kratafa Titiriw: Difference between revisions

Ɛfi Wikipedia
Content deleted Content added
m Robertjamal12 moved page Krataa Fuforo to Kratafa Titiriw without leaving a redirect
Lydiadj (kasa | mmoa)
Nsesaeɛ biara nni hɔ a ɛsɛ sɛ yɛbɔ no tɔfa
Tags: Reverted Visual edit
Nsaeɛ 1: Nsaeɛ 1:
__NOTOC__
__NOTOC__

<templatestyles src="Krataa Fuforo/styles.css" />
== Mphethi Morojele ==
<div class="MainPage">
Mphethi Morojele yɛ South Afrikani a ɔyɛ adan ho mfonin. Ɔno na ɔda adwumakuo a wɔfrɛ wɔn "MMA Design Studio" ano, na ɔno ara nso ne adwuma no wura. Berɛ wɔhyɛɛ adwumakuo yi ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron-num (1995) mu no, na edin a ɛda adwumakuo no so ne 'MMA Architects.' <ref>https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa</ref>

== N'abrabɔ ahyɛaseɛ ne ne sukuukorɔ ==
Wɔwoo Mpethi wɔ kuro bi a ɛwɔ South Afrika a wɔfrɛ no Lesotho mu.<ref>https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa</ref> Afe apem ahankron ne aduokron (1990) mu no, ɔgyee abodin a wɔfrɛ no Bachelor of Architecture firii Cape Town suapɔn no mu. Afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu no, ɔtoaa n'adeusa so gyee abodin Master of Science in Architecture wɔ Barlett a ɔwɔ London Suapɔn a wɔfrɛ no University College of London no mu. <ref>https://www.shadesofnoir.org.uk/creatives/portfolio/mphethi-morojele/</ref>

== N'adwumasɛm ==
Ɔwiee n'adesua no, Mphethi kɔkyerɛɛ adeɛ wɔ sukuu a wɔde tete nnipa a wɔyɛ adan ho mfonin a ɛwɔ suapɔn a wɔfrɛ no University of Witwatersrand a ɛwɔ South Afrika ahenkuro Johannesburg mu. <ref>https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa</ref> <ref>https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele</ref> Ɛsiane sɛ ne ɔnam Afrikafoɔ nimdeɛ ne wɔn amammerɛ so na ɛyɛ ne nnwuma nyinaa nti, wɔagye din wɔ Abibirem ha ne amanɔne nyinaa. Mfeɛ mpem mmienu ne dunan mu no, na ɔka baasonkuo a wɔyɛ abɔdeɛ mu nhwehwɛmu a wɔfrɛ wɔn International Union of  Architects (UIA) no fa a ɛwɔ Durban no ho. Ɔka nnipa a wɔhyehyɛɛ ekuo a wɔfrɛ no African Architecture Awards no ho. <ref>https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa</ref> Ɔno na adwumakuo a wɔfrɛ no MMA Design Studio a ɛwɔ South Afrka ahenkuro Johannesburg mu no yɛ ne dea.<ref>https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele</ref> Wayɛ ɔtɛmmuafoɔ ama amanɔne akansie ahodoɔ pii binom te sɛ UIA, the European Union, the Holcim Awards (Africa and Middle East). <ref>https://architectureprize.com/jury/mphethi-morojele/</ref><div class="MainPage">
== Nnwuma ahodoɔ ==
Mphethi adwumakuo no de wɔn ho ahyɛ nnwuma ahodoɔ a ɛfa adansie ho mfonin ahodoɔ ne nkuro akɛseɛ mu nnwuma ahodoɔ pii mu wɔ aman pii so wɔ Abibire mu ha.<ref>https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele</ref><ref>https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/</ref> Saa nkuro ahodoɔ yi mu bi ne South Afrika, Lesotho, Mozambique, Uganda, Ethiopia, Botswana ne Burundi.<ref>https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele</ref><ref>https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/</ref> Ɔno na ɔdii ɔman Faahodie Agodibea kɛseɛ a wɔka no pɔtɔ kasa mu sɛ 'Freedom Park' a ɛwɔ Pretoria no ho dwuma. Saa agodibea yi kɛseɛ bɛyɛ ahinanan aduonum mmienu (52 hɛkta). <ref>https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/</ref> Ɔno ara nso na ɔyɛɛ Faahodie Agodibea Adekoradan, nea wɔka no pɔtɔ kasa mu sɛ 'Freedom Park Musuem' no. Ɔno korɔ yi ara na ɔdii anim ma wɔsii ɛdan maa South Afrikafoɔ Aban asoeɛ a ɛwɔ Addis Ababa wɔ Ethiopia ne deɛ ɛwɔ Berlin wɔ Germany no. <ref>https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/</ref> Ɔno ara nso na ɔhwɛ maa wɔyɛɛ 'Westwood Way Private Residence' a ɛwɔ Johannesburg ne Parktown Girls High Science Centre no ho nnwuma nyinaa.<ref>https://www.africanleadershipacademy.org/blog/the-team-behind-the-design-architect-mphethi-morojele/</ref>

== Baabi a menyaa mmoa ==
<references />
{{Top Banner}}
{{Top Banner}}



Nsesamu berɛ 17:50, 19 Ɔbɛnem 2022


Mphethi Morojele

Mphethi Morojele yɛ South Afrikani a ɔyɛ adan ho mfonin. Ɔno na ɔda adwumakuo a wɔfrɛ wɔn "MMA Design Studio" ano, na ɔno ara nso ne adwuma no wura. Berɛ wɔhyɛɛ adwumakuo yi ase wɔ afe apem ahankron ne aduokron-num (1995) mu no, na edin a ɛda adwumakuo no so ne 'MMA Architects.' [1]

N'abrabɔ ahyɛaseɛ ne ne sukuukorɔ

Wɔwoo Mpethi wɔ kuro bi a ɛwɔ South Afrika a wɔfrɛ no Lesotho mu.[2] Afe apem ahankron ne aduokron (1990) mu no, ɔgyee abodin a wɔfrɛ no Bachelor of Architecture firii Cape Town suapɔn no mu. Afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa mu no, ɔtoaa n'adeusa so gyee abodin Master of Science in Architecture wɔ Barlett a ɔwɔ London Suapɔn a wɔfrɛ no University College of London no mu. [3]

N'adwumasɛm

Ɔwiee n'adesua no, Mphethi kɔkyerɛɛ adeɛ wɔ sukuu a wɔde tete nnipa a wɔyɛ adan ho mfonin a ɛwɔ suapɔn a wɔfrɛ no University of Witwatersrand a ɛwɔ South Afrika ahenkuro Johannesburg mu. [4] [5] Ɛsiane sɛ ne ɔnam Afrikafoɔ nimdeɛ ne wɔn amammerɛ so na ɛyɛ ne nnwuma nyinaa nti, wɔagye din wɔ Abibirem ha ne amanɔne nyinaa. Mfeɛ mpem mmienu ne dunan mu no, na ɔka baasonkuo a wɔyɛ abɔdeɛ mu nhwehwɛmu a wɔfrɛ wɔn International Union of  Architects (UIA) no fa a ɛwɔ Durban no ho. Ɔka nnipa a wɔhyehyɛɛ ekuo a wɔfrɛ no African Architecture Awards no ho. [6] Ɔno na adwumakuo a wɔfrɛ no MMA Design Studio a ɛwɔ South Afrka ahenkuro Johannesburg mu no yɛ ne dea.[7] Wayɛ ɔtɛmmuafoɔ ama amanɔne akansie ahodoɔ pii binom te sɛ UIA, the European Union, the Holcim Awards (Africa and Middle East). [8]

Nnwuma ahodoɔ

Mphethi adwumakuo no de wɔn ho ahyɛ nnwuma ahodoɔ a ɛfa adansie ho mfonin ahodoɔ ne nkuro akɛseɛ mu nnwuma ahodoɔ pii mu wɔ aman pii so wɔ Abibire mu ha.[9][10] Saa nkuro ahodoɔ yi mu bi ne South Afrika, Lesotho, Mozambique, Uganda, Ethiopia, Botswana ne Burundi.[11][12] Ɔno na ɔdii ɔman Faahodie Agodibea kɛseɛ a wɔka no pɔtɔ kasa mu sɛ 'Freedom Park' a ɛwɔ Pretoria no ho dwuma. Saa agodibea yi kɛseɛ bɛyɛ ahinanan aduonum mmienu (52 hɛkta). [13] Ɔno ara nso na ɔyɛɛ Faahodie Agodibea Adekoradan, nea wɔka no pɔtɔ kasa mu sɛ 'Freedom Park Musuem' no. Ɔno korɔ yi ara na ɔdii anim ma wɔsii ɛdan maa South Afrikafoɔ Aban asoeɛ a ɛwɔ Addis Ababa wɔ Ethiopia ne deɛ ɛwɔ Berlin wɔ Germany no. [14] Ɔno ara nso na ɔhwɛ maa wɔyɛɛ 'Westwood Way Private Residence' a ɛwɔ Johannesburg ne Parktown Girls High Science Centre no ho nnwuma nyinaa.[15]

Baabi a menyaa mmoa

  1. https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa
  2. https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa
  3. https://www.shadesofnoir.org.uk/creatives/portfolio/mphethi-morojele/
  4. https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa
  5. https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele
  6. https://msd.unimelb.edu.au/indigenous-design-symposium/speakers/mphethi-m.-morojele#:~:text=Mphethi%20Morojele%20is%20owner%20and,based%20in%20Johannesburg%20South%20Africa
  7. https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele
  8. https://architectureprize.com/jury/mphethi-morojele/
  9. https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele
  10. https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/
  11. https://www.weforum.org/people/mphethi-morojele
  12. https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/
  13. https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/
  14. https://architectureau.com/articles/re-building-a-country-mphethi-m-morojele-on-indigeneity-animist-architecture-and-sending-off-nelson-mandela/
  15. https://www.africanleadershipacademy.org/blog/the-team-behind-the-design-architect-mphethi-morojele/
Akwaaba ba Twi Wikipedia so!
Nimdeebuukuu a wontua ka, a obiara tumi de ne nimdeɛ ɛkaho.
Mprenpren yɛwɔ atwerɛsɛm bɛyɛ 3,849 ɛwɔ Twi kasa mu.

Atwerɛsɛm a yɛn apaw ato hɔ
thumb
thumb

William Addo Dankwa Akufo-Addo a Wɔwoo no wɔ ɔbenem bosome da a ɛtɔ so aduonu nkron wɔ afe apem aha-nkron auanan nan mu no yɛ amanyɔnyi. Ɔyɛ nnei Ghana Manpanin. W'adi mampanin firi ɔpɛpɔn bosome mfeɛ mpem mmienu ne du-nson. Ɔdii kan somm sɛ Attorney General firi mfeɛ mpem mmienu ne baako kɔsii mfeɛ mpem mmienu ne miɛnsa ɛna ɔsane yɛɛ ɔman soafoɔ a ɔhwɛ amanɔne nsɛm so firi mfeɛ mpem mmienu ne miɛnsa kɔsii mfeɛ mmienu ne nson ɛwɔ Kuffor berɛ so na na ɔsan ɔyɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ amanman ntam nkitahodie so (minister of Foreign Affairs). Seisei ɔredi naber ɔtɔ so abien sɛ guamtrɛnyi ma Afrika apuei fam kuw a wɔfrɛ no Economic Community of West African States (ECOWAS).

Toa so kan wɔ ha...


Atwerɛwsɛm a ɛyɛ
thumb
thumb

Hajia Alima Mahama (wɔwoo no Obubuo da a ɛtɔ 7, afe 1957 wɔ Walewale, Atifi-Apuei manatam mu) yɛ mmaranimfo. Na ɔyɛ mmarahyɛbaguamuni a ogyina hɔ ma Nalerigu/Gambaga mpesua. Ɔyɛ amanyɔkuo New Patriotic Party muni. Alima Mahama nyaa kɔɔ ntoaso sukuu wɔ Wesly Girls Senior High School a ɛwɔ Cape Coast. Ɔtoaa so kɔɔ suapɔn a ɛne University of Ghana. Ɛhɔ no onyaa abodin krataa wɔ mmaranim mu. Ɔsan nso kɔɔ suapɔn a wɔfrɛ no Institute of Social Studies a ɛwo Netherlands na ɛhɔ nso onyaa abodin krataa foforo kaa nea ɔwɔ dedaw no ho.

Toa so kan wɔ ha.....


So wonim...?
Ghana manpanyin ahyɛnsode
Ghana manpanyin ahyɛnsode
  • Sɛ wɔ Ghana mmra 1960 mu, a ɛyɛ Ghana mmra homa a ɛdi kan wɔ Ghana no, ɔmanpanyin no bɛsi ahenni amanmuo no anan. Mmrahyɛbadwamfo yi ɔmampanyin sɛ ɔnni Ghana so mfe anum. Sɛ obiara nni hɔ sɛ ɔmanpanyin a, wɔpaw nnipa abiesa sɛ wɔn gyina mu sɛ ɔmanpanyin?


Mfoni a yapaw ato hɔ


Nkratafa soronko
Kasa kyerɛ adwuma kwankyerɛfo

• Sɛ wo pɛ sɛ wo ni adwuma kwankyerɛfo kasa a, kɔ Adwuma akwankyerɛfo kratafa yi so

Nkitahode

Di nkɔmɔ wɔ ha

Mmoa

Mmoa a wo hia wɔ haWikipedia mmra numSɛnea yɛ kyerɛw Twi

Atwerɛsɛm

Te atwerɛsɛm foforoNkratafa dodow a ɛwɔ ha


Wikimedia dwumadi ahorow
Commons
Free media repository
Wiktionary
Dictionary and thesaurus
Wikidata
Free knowledge base
Wikiquote
Collection of quotations
Wikibooks
Free textbooks and manuals
Wikisource
Free-content library
Wikispecies
Directory of species
Wikiversity
Free learning materials and activities
Meta-Wiki
Wikimedia project coordination